SLOVENSKÝ JAZYK - gramatika
Slovenská abeceda:
a, a ä, b, c, č, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž
Rozdelenie hlások:
Samohlásky: krátke = a, e, i, y, o, u
dlhé = á, é, í, ý, ó, ú
Spoluhlásky:
Znelé: b, d, ď, dz, dž, z, ž, g, h, v
Neznelé: p, t, ť, c, č, s, š, k, ch, f
Zvučné: m, n, ň, l(ĺ), ľ, r(ŕ), j, (v)
Tvrdé: d, t, n, l, g, k, h, ch
Mäkké: ď, ť, ň, ľ, dž, č, ž, š, dz, c, j
Obojaké: b, p, m, r, s, z, v, f
Dvojhlásky:
ia, ie, iu, ô
Vybrané slová:
b: býk, bylina, byvol, bystrý, by, aby, Bytča, byť(jestvovať), bytosť,
bývalý, bývať, bydlo(bývanie), bydlisko, byt, dobyť(zmocniť sa),
dobytok, nábytok, zbytočný, nadbytočný, prebytok, úbytok, odbyt,
neodbytný, kobyla, obyčaj
p: pýcha, prepych, pykať, pýr, pýriť sa, pysk(papuľa), pýtať sa, dopyt,
pytliak, kopyto
m: my(my robíme), mykať, zamykať, odmykať, pomykov, mýliť sa,
omyl, myslieť, zmysel, úmysel, výmysel, priemysel, mys, myš,
umyť, umývať, pomyje, mydlo, Myjava, mýto, čmýriť sa,
hmýriť sa, hmyz, smyk, priesmyk, šmýkať sa, žmýkať
r: ryba, rybina, ryčať, rýdzi, ryha, rýchly, rys, ryšavý, ryť, úryvok, rýľ,
brýzgať, hrýzť, koryto, korytnačka, Korytnica, kryť, kryha, strýko,
strýc, stryná, trýzniť, trysk, rým, rýpať, rytier, ryža, bryndza, Torysa
s: sychravý, syčať, sykať, sýkorka, syn, osýpky, sypký, syr, syseľ,
sýty, vysychať
z: jazyk, nazývať, pozývať, vyzývať, prezývať, vzývať, ozývať sa,
prizývať
v: vy(vy sedíte), vydra, vyhňa, výr(sova), výskyt, vysoký, vyžla,
vyť(vydávať zvuk), zlozvyk, návyk
l: lyko, lysý, lýtko lyžica, mlyn, plyn, lyže, lysina, lyrika, lynčovať,
lykožrút, lýra, lýceum
Kde sa píše v domácich slovách y, ý:
a) po spoluhláskach- d, t, n, l: tykať, dych, lyko
po spoluhláskach- k, g, ch, h: kýchať, burgyňa, chyba, hynúť
b) vo vybraných slovách po: p, b, m, v, m, r, s, z, l,
c) v slovotvornej prípone –yňa: svätyňa, bohyňa, otrokyňa, obryňa,
správkyňa, sudkyňa, zamestnankyňa
d) v príslovkách (ako?): chlapsky, otrocky, poležiačky
e) podľa vzoru dub a žena v podst. menách mn. č.: duby, hotely,
domy, vlaky, idey,
ženy, aureoly,
matky
f) –ý/-y v 1. pád. jed. č. prídavn. mien muž. rodu, vzoru pekný(aký):
dutý, mladý, úžasný, biely, krásny, skúpy
-ým/-ym v 7. pád. jed. č. príd. mien muž. a stred. rodu vzor pekný:
dutým, mladým, úžasným, bielym, krásnym, skúpym
-ých/-ych: dutých, mladých, úžasných, skvelých, krásnych
-ým/-ymi: dutými, mladými, úžasnými, skvelými, krásnymi
Aj v číslovkách, zámenách..., ktoré sa skloňujú ako príd. mená. vzoru pekný: oný, chorý, štvrtý, dvojnásobný, oným, chorým, volaným,
dvojnásobným
-y v 1. p. mn. č. muž. neživot., žen. a stred. rodu príd. mena rád:
napr. ženy sú rady, dievčatá sú rady, deti sú rady , 1. p. mn. č. muž. neživ. žen. a str. rodu osobného zámena on, ony
jedny nohavice
od jedných žien
s jednými husľami
V slovesách v rozkazovacom spôsobe: umy(!) prikry , vymy(!) skry
zmy(!)
vyry(!)
Písmenami i a y sa rozlišujú pravopisné podoby slov:
biť (udrieť) - byť (existovať)
bidlo(tyč) - bydlo (bývanie)
dobiť(doraziť)- dobyť (zmocniť sa)
vír (krútňava) - výr (druh sovy)
viť (veniec) - vyť (vydávať zvuk)
mi (mne- daj to mne, daj mi to)- my (mnohí z nás)
1. pád jedn. č. 1. pád množ. č.
pekný chlap pekní chlapi
dobrý chlap dobrí chlapi
Mäkké i sa píše vždy v slovesách (robili, tancovali, športovali,
spievali, na konci slova: čo robili?)
-i- v 6. p. j. č.: v hoteli
v košeli
koncovka –mi, ami v 7. p. mn. č. príd. mien: s bielymi, s dutými,
s nami
Predložka s, so- otázka s kým, čím? (7.pád)
z, zo- otázka z koho, z čoho? (2. pád)
vzor: páví- motýlí
Čiarka sa píše vždy pred: že, aby, preto, a keď, ktorý, ktorá, ktoré
-blízko, starobylé, Milkiným rodičom, holý život, ryšavý brat,
ryšavými, lykožrút, Myjava, lýceum, lysina, lyrika, lyko, trýzniť,
kryha
chlapi radi čítajú noviny
ženy rady háčkujú
deti rady tancujú